Zlý sen
1.Kapitola
Strhla som sa zo spánku. Taký zlý som ešte nikdy nemala. Priam nočná mora. Vyliezla som z postele a prezliekla som sa. Vyšla som na balkón vyvetrať sa a zahnať zlé myšlienky. Moja izby bola otočená na východ. Svitalo. Bolo to krásne. Z mysle sa mi začali vyprázdňovať myšlienky na môj sen. Pod balkónom som začula pohyb. Chcela som zvriesknuť no nešlo to. Ako keby mi niekto držal ruku na ústach. Pozrela som sa za seba. Nikto tam nebol. Chcela som ísť za mamou no nemohla som sa pohnúť. Spomenula som si na niečo. Bolo to na vlas rovnaké ako môj sen. Vyľakala som sa. Nemohla som však nič robiť. Slnko bolo riadne vysoko a ja som stále stála na balkóne. Divila som sa že ma nikto nehľadá. Pod balkónom sa zase niečo pohlo. Bolo to celé čierne vyzeralo to ako tieň. Tieň sa podobal na mňa. Oči mal však iné. Boli temné. Moja negatívna kópia. Pokúšala som sa ukľudniť. Nedarili sa mi to. Vyletel na balkón. Pomaly, pomaličky sa to blížilo ku mne.
2.Kapitola
Vôňa. To som cítila keď sa ku mne tieň približoval. Bola to pánska voňavka a voda na holenie. Keď som sa dlhšie zahľadela do tých temných očí došlo mi že to je chlapec. Takže to nebola moja kópia. Bola to moja chlapčenská kópia. Zľakla som sa. Čo mi chce urobiť? Spýtala som sa samej seba. Nechcem ti ublížiť. Ozval sa mi v hlave. Neviem ako to vysvetliť ale vedela som že ten hlas patrí tieňu predo mnou. Nemal vôbec hrubý a drsný hlas ako som si myslela. Jeho hlas bol plný nehy. Čo chceš? Spýtala som sa ho. Teba. Odpovedal.
3.Kapitola
Mňa? Nechápala som. Áno teba. Odpovedal. Prišiel som si po teba. Hneď ako to dopovedal cítila som že sa môžem hýbať a rozprávať. Ale prečo mňa? Ten tvor ma desil čím ďalej tým viac. Si jediná, ktorá mi môže pomôcť. Čože?! Spýtala som sa. Si jediná, ktorá ma dokáže milovať. Teraz som už dupľom ničomu nerozumela. Keď sa to blížilo ku mne pomaly si to dávalo dole krídla, farebné kontaktné šošovky, parochňu a oblečenie. Myslela som si že bude nahý. No pod mojim oblečením mal vlastné oblečenie. Spoznala som tu tvár. Bol to Chris.
4. Kapitola
„Christopher Johnson ako si ma mohol takto vyľakať?“ spýtala som sa ho.
„Prepáč. Nemal som to v úmysle. Pomôžeš mi?“
„S čím ti mám pomôcť?“
„Mohla by si začať s tým že pôjdeš so mnou,“ odpovedal.
„Prečo?“ spýtala som sa.
„Lebo nemáš na výber,“ odpovedal.
Prišiel ku mne a pobozkal ma. Cítila som ako upadám do bezvedomia. Keď som sa prebrala prvá otázka, ktorú som mu položila znela: „Prečo si to urobil?“
„Musel som. Potrebujem tvoju pomoc a ty zas moju,“ odpovedal.
„Povieš mi konečne čo sa tu deje?“ spýtala som sa. „Wendy,“ povedal Chris, „my sme mágovia.“
5.Kapitola
„Wendy, vstávaj!“ zakričala na mňa mama.
„Ešte nie mami. Chcem dokončiť sen,“ odpovedala som.
„Čože?!“ spýtala sa mama.
„Ale nič. Už idem!“ zakričala som na ňu.
Divný sen. Veľmi divný. Možno to bola budúcnosť. Možno som vážne mág. Ale čo tu trepem. Mág predsa nemôžem byť. A už vôbec nemôžem predpovedať budúcnosť. Ale nechápem čo v mojom sne robil Chris. Keď mi dal pusu bolo to ako skutočné. No že by mi on dal pusu? O tom môžem fakt len snívať.
6.Kapitola
Cestou do školy som premýšľala o mojom sne.
„Dávaj pozor!“ zakričal na mňa niekto z auta.
Zjavne som po ceste po prechode nedávala pozor.
„Prepáčte,“ zakričala som na šoféra auta. Bol to Chrisov otec.
„Tá dnešná mládež nie je to čo bývala,“ zamrmlal si pre seba Chrisov otec.
Pred školou som sa vrátila späť do reality.
„Ahoj,“ pozdravil ma Chris, „ako si sa vyspala?“
„Neveril by si aký som mala divný sen,“ povedala som mu.
Divne sa na mňa zahľadel a ja som po prvý-krát uverila že by môj sen mohol byť skutočný.